Správny obvod: Rhodos | Afantu | Archangelos | Ataviros | Ialysos | Kallithea | Kamiros | Lindos | Petaludes | Južný Rhodos

Rhodos / Rodos / Rhodes (Grécko)

Gastronómia

Grécka kuchyňa

Jedlo a pitie od rána do večera

Keby sme pozorovali Grékov pri raňajkách, mohli by sme nadobudnúť dojem, že vôbec nemajú chuť k jedlu. Zato keď ich uvidíme pri večernom stolovaní, budú nám pripadať, že sa oddávajú obžerstvu. Raňajky hrajú totiž v Grécku úplne podradnú úlohu. Často ich predstavuje len pohár horúceho mlieka alebo malá šálka sladkej kávy, niekedy k nápoju pribudne ešte kúsok nenamazaného sucháru, pár olív, niekoľko plátkov uhorky a paradajok alebo polievka z pšeničných otrúb. Tejto zvyklosti zodpovedali v skorších dobách i raňajky podávané v gréckych hoteloch - a v menších ubytovacích zariadeniach je tomu tak dodnes. V podnikoch vyššej kategórie sa naproti tomu dokázali prispôsobiť požiadavkám zahraničných klientov a ponúkajú im bohaté švédske stoly.

V mestách si mnoho Grékov berie ráno z domu desiatu do svojho zamestnania v obchodoch alebo v kanceláriách. Z tohto dôvodu je v pekárňach už zavčas ráno veľmi široká ponuka taštičiek z lístkového cesta s rôznymi náplňami. Toto pečivo môže byť plnené špenátom a syrom, frankfurtskými párky, mletým mäsom, krupicovým pudingom a všemožnými ďalšími náplňami. Z módy už vyšli skôr známe suché praclíky posypané sezamovými semienkami, ktorým sa hovorí kuluria, zato sú v poslednej dobe v obľube plnené croissanty.

Typickou desiatou podávanou počas dňa na vidieku sú volské oká, omelety, jogurt z ovčieho mlieka s medom alebo ryžový puding posypaný škoricou, zvaný risogalo. Keď si turista objedná v Grécku nocľah bez raňajok, nemusí mať strach, že by trpel hladom. V početných kaviarňach a bistrách je až do obeda k dostaniu veľa najrôznejších dobrôt. V letoviskách, kam prichádza na dovolenku veľa Angličanov, vyvesujú mnohé taverny reklamu na "English breakfast", ktorá býva väčšinou dokonca vyslovene lacná.

K obedu sadajú Gréci o niečo neskôr, než je obvyklé v strednej a západnej Európe, približne medzi 14. a 16. hodinou. Je to dané tým, že väčšina obchodov drží obedňajšiu prestávku a na dedinách sa ľudia za poludňajšieho žiaru vracajú zo svojich polí a až potom všetci obedujú. Reštaurácie a taverny bývajú však otvorené najneskôr už od 12. hodiny.

Po obede je zvykom držať siestu. Tá môže v Grécku trvať až do 17. alebo 18. hodiny. Na vidieku sa po tejto dobe schádzajú muži, ktorí už pred sebou nemajú žiadnu prácu, v kaviarňach, diskutujú, hrajú karty alebo tradičnú plochu hru tavli, pripomínajúce vrhcáby. Pre obyvateľov miest nastáva v tejto dobe volta, čo znamená, že korzujú po hlavných námestiach a uliciach v centre. Mládež sa pritom vždy združuje do väčších húfov. Všetci tu stretávajú známych a priateľov, často sa pri niekom zastavujú a chodia spoločne na uzo (ouzo), šálku kávy alebo pohár piva.

Dennú dobu približne až do 20 hodín považujú Gréci stále ešte za apogevma, teda za popoludnie. K večery sa bežný obyvateľov Rhodosu usadzuje v letných mesiacoch medzi 21. a 23. hodinou. Majitelia krčiem to vrelo vítajú, pretože cudzinci sú v tej dobe väčšinou už po jedle. Najskôr prídu do reštaurácií Nemci a ďalší Stredoeurópania, potom večerajú Francúzi a nakoniec Taliani - a po nich zaplnia stoly ešte raz Gréci, ktorí navyše urobia v danom podniku spravidla najväčšiu útratu. Chodia totiž na večeru len zriedka sami alebo vo dvojici. Potrpia si na parea, teda na družnú spoločnosť pri stole, a tak sa večer schádzajú s čo možno najväčším počtom priateľov alebo príbuzných a oddávajú sa výdatnému hodovania. V takejto väčšej spoločnosti si zvyčajne neobjednáva každý sám za seba, ale celý rad rôznych chodov sa vyberá pre všetkých naraz. Najskôr sa nosia na stôl najrozmanitejšie predjedlá a šaláty, potom príde na rad grilované mäso a ryby, slimáky, krevety a chobotnice.

Váženým hosťom sa často predkladá niečo obzvlášť dobré, nech si to želajú alebo nie. Každý si berie ten pokrm, ktorý má rád, a toľko, koľko zje. Človek si tak jedlo viac užije a môže ochutnať z rôznych lahôdok. Dôležité je to, aby na stole bolo neustále dosť jedla a aby na konci posedenie ešte niečo zostalo. Starostlivo vyjedané taniere by boli dokladom toho, že dotyčný je lakomec, alebo že si nemôže dovoliť dosť dobrého jedla.

K jedlu sa pije väčšinou víno, voda a pivo. Konzumácia nápojov zostáva však vždy v norme - opitých Grékov nie je takmer nikde vidieť. Pohárik pálenky uzo ako aperitív si Gréci nedávajú obvykle v reštaurácii alebo v taverne, ale až oveľa skôr, počas korzovanie po uliciach (volta). Objednávať si po jedle šálku kávy alebo pohárik destilátu nie je v Grécku obvyklé, ale v podnikoch prispôsobujúcich sa turistom je táto situácia v posledných rokoch už bežná.

Účet platí spravidla jeden hosť za celý stôl - spoločnosť sa predsa určite zíde znovu, a nabudúce tak bude na rade zase niekto ďalší. V reštauráciách, ktoré sú navštevované turistami len zriedka, by mali cudzinci čašníkovi už pri objednávaní oznámiť, či si želajú účet rozpísať na viac osôb.

Po jedle odchádzajú obyvatelia Rhodosu často priamo domov, pretože ráno väčšina z nich zase skoro vstáva do práce. Mládež sa však cez víkendy a prázdniny schádza po polnoci s turistami v hudobných kluboch a na diskotékach. Tam môže "deň" veselo pokračovať ďalej - až do skorých ranných hodín.

Kulinárska rozmanitosť

Grécka kuchyňa je síce vidiecka a rustikálna a nehýri mimoriadnou fantáziou, ale napriek tomu je dostatočne rozmanitá. Ako nedostatok budú mnohí hostia určite považovať absenciu dobrých nápadov pri príprave omáčok. Bylinky a korenie sa tu používa len v obmedzenom množstve; ostro korenené pokrmy nájdeme iba v severnom Grécku, ale nie na súostroví Dodekanesos.

Mnohí Gréci jedia najradšej mäso a ryby grilované na drevenom uhlí. O veľkých sviatkoch pečú s obľubou na špíze celé jahňatá alebo kozľatá, keď sa v tavernách s grilom očakáva viac hostí, býva často na jedálničku pečené prasiatko. V mnohých malých kioskoch s občerstvením sa podáva gyros, pochádzajúci vlastne zo severného Grécka a tiež grilované kurča a malé mäsové špízy, nazývané suvlakia.

Obľúbenou špecialitou, pripravovanou na grile na drevenom uhlí najmä v chladnejších mesiacoch, je kokoretsi, zmes rôznych vnútorností naplnených do čreva. Už len veľmi zriedka sa na špíze nad ohňom otáčajú hlavy jahniat a kozliat, čo bola skôr žiadaná a tiež lacná pochúťka.

Ešte stále sú veľmi populárne grilované ryby. Stredoeurópski turisti dávajú prednosť steakom z tuniaka alebo z mečúna, Gréci majú v obľube skôr ryby, ktoré sa servírujú aj s hlavou a s chvostom. Čerstvé ryby sa takmer vždy predávajú na váhu a sú vyslovene drahé. Kilogram stojí od 25 do 70 € (vrátane hlavy a chvosta). Pri vážení by ste mali určite byť fyzicky prítomní, aby ste sa vyhli neskorším sporom. Ešte drahšie ako čerstvé ryby sú homáre a langusty. Ryby a ďalšie plody mora sa servírujú väčšinou len v prírodnej úprave, jedinou prísadou, ktorú k nim možno dostať, je zmes olivového oleja a citróna. Oveľa lacnejšie ako väčšie ušľachtilé ryby sú rôzne drobné rybičky ako gopes a gavri, ktoré sa pečú na panvici alebo fritujú. V drahých reštauráciách bývajú na jedálničku zastúpené skôr ako predjedlá, v malých krčmách naopak ako hlavné jedlo pre celú spoločnosť pri stole. Rybičky sa jedia rukami, a konzumujú sa vrátane hlavy a chvosta.

Mnoho tradičných gréckych pokrmov sa pripravuje v rúre. Tento zvyk pochádza ešte z čias, kedy bola v každej dedine pec, kde sa piekol vlastný chlieb - a aj dnes si niekedy domáci obyvatelia nechávajú pokrmy pripravené doma upiecť v pekárni. K takýmto špecialitám patrí hlavne celý rad vynikajúcich zapekaných jedál, z ktorých najznámejšie sú musaka a pastitsio. Prvý z týchto pokrmov je zmes z mletého mäsa, zemiakov, cukiet alebo baklažánov, druhá špecialita sa pripravuje z makarónov a mletého mäsa. Obe nákypy sú pokryté silnou vrstvou bešamelovej omáčky.

Ku každému jedlu patria v Grécku čerstvé šaláty. Väčšina turistov si objednáva stále len známy sedliacky šalát, ktorý sa tu volá choriatiki alebo - v "novogréčtine"- greek salad. Na miestach, kam jazdí na dovolenku veľa Angličanov, sa tento šalát bohužiaľ podáva v poslednej dobe väčšinou bez cibule - a len vo veľmi tradičných reštauráciách ho dostaneme s kapary naloženými v octe a s čerstvým koriandrom... Vyplatí sa však ochutnať niekedy aj iné úpravy čerstvej zeleniny. Veľmi typickým šalátom, ktorý však turisti takmer nepoznajú, je chorta salata, ktorý môže byť z mangoldu, ale aj z listov rôznych planých rastlín, ako sú žihľavy alebo podbeľ. Veľmi chutia tiež červená repa, zvaná pantzaria, ktorá sa podáva väčšinou ako teplý šalát vrátane listov.

Milovníci zeleniny ľutujú vždy toho, keď si objednajú neapartmánové ubytovanie, že nie je možnosť varenia. Trhy a obchody s potravinami prekypujú väčšinou čerstvou a lacnou zeleninou - v tavernách a reštauráciách je však ponuka v tomto smere paradoxne väčšinou veľmi malá. Navyše býva zelenina často dusená veľmi do meka vo veľkom množstve oleja. Výnimky samozrejme potvrdzujú pravidlo. Niekedy dostaneme veľmi chutné varené artičoky alebo struky ibišteka jedlého čiže okra, ktoré trochu pripomínajú zelené fazule.

Veľmi chutné sú aj zapekané plnené baklažány a zeleninové pokrmy pripomínajúce juhofrancúzske ratatouille, ktoré sa tu nazývajú turlu a briam. Je žalostný, ako Gréci zaobchádzajú so svojimi inak neobyčajne dobrými zemiakmi. V záujme uľahčenia práce sa zemiaky väčšinou len fritujú a podávajú sa ako bežné hranolky. Pritom by bolo oveľa tradičnejšie, keby sa dostali na stôl varené alebo pečené. Veď zemiaky boli predtým považované za zeleninovú prílohu. K dosýteniu slúži dodnes biely chlieb, ktorý nesmie chýbať na žiadnom stole.

Druhy reštaurácií

Gréci disponujú vo svojom jazyku celým radom slov, ktorými môžu označiť rôzne typy reštaurácií. Mnohé z týchto pojmov vznikajú jednoducho tak, že sa do jedného slova spojí rôzne možnosti, ktoré dané stravovacie zariadenie hosťom ponúka. Podnik nazývaný estiatorio je teda reštaurácia, ale psarestiatorio je rybia reštaurácia. Reštaurácie sú väčšinou striedmejšie zariadené ako podniky označované ako taverna alebo obdobne psarotaverna. Tieto pojmy nie sú však nijak jasne vzájomne rozdelené.

Naproti tomu celkom jednoznačne je definovaný názov psistaria. V tomto prípade sa jedná o kiosk s občerstvením alebo o reštauráciu, kde sa podávajú prevažne grilované pokrmy. Zato oinomagirio predstavuje veľmi jednoduchý hostinec, kde sa hosťom ponúkajú lacné vína a varené alebo pečené pokrmy.

V podniku zvanom grécky uzeri sa ponúka neobmedzuje len na anízovú pálenku uzo. Takmer vždy tu nájdeme tiež veľký výber malých a často aj originálnych pokrmov, z ktorých si každý môže podľa gusta zostaviť celé menu. Na pitie sa tu dostane samozrejme aj lacnejšie víno​​, pivo a nealkoholické nápoje. Konečne kafenio predstavuje obyčajnú kaviareň, kde sa väčšinou neponúka ani víno​​, ani nič na jedenie.

Zato kafepantopolio je malá kaviareň alebo bistro, ktoré funguje zároveň aj ako obchod so zmiešaným tovarom. Kto má chuť na niečo sladké alebo na zmrzlinu, nezamieri v Grécku do kaviarne (kafenio), ale do dverí, na ktorých uvidí nápis sacharoplastio. Tak sa v Grécku nazývajú cukrárne, ktorých zavedený sortiment dopĺňa výber malých darčekov vhodných pre návštevu susedov alebo u priateľov: liehoviny a krikľavo farebné plyšové zvieratká, bonboniéry a krásne zabalené gýčovité pozornosti všetkého druhu.

Ešte raz v kocke...

Pri návšteve Grécka by ste nemali zabudnúť ochutnať klasické grécke jedlá a nápoje. Grécka kuchyňa je bohatá hlavne na zeleninové šaláty, ryby a morské plody. Takmer všetko doplňuje olivový olej, ktorý priaznivo pôsobí na krvný obeh.

Zo šalátov odporúčame ochutnať predovšetkým: grécky šalát choriatiki (uhorka, paradajka, cibuľa, ovčí syr feta, olivový olej, vínny ocot a oregano), tzatziky (biely jogurt, uhorka, cesnak), taramosalata (šalát z rybích ikier) alebo melidzano salata (mixovaný baklažán, korenie). Z hlavných jedál ochutnajte typické souvlaki (grilované ražniči preložené zeleninou), pasticio (zapečené cestoviny s mletým mäsom), brizola (bravčová kotleta), kalamáry (vyprážané sépie), ghavros (malé vyprážané rybky) alebo rozmanité druhy rýb.

Okrem vody je najrozšírenejším nápojom víno. Môžete tiež vyskúšať víno s prídavkom živice Retsina, či aperitív Ouzo alebo Metaxu. V kaviarňach ochutnajte studenú kávu "frappé". Medzi ďalšie špeciality patria napríklad chobotnice, sladké orechy a figy v sirupe. Výber jedla býva veľmi jednoduchý. V reštauráciách sú jedlá často zobrazené na vývesných tabuliach, v niektorých tavernách si môžete jedlo vybrať priamo v kuchyni a sledovať jeho prípravu. Podľa miestnych obyvateľov je to vraj najlepší spôsob ako dostať chuť k jedlu.

K ďalším špecialitám patria rôzne druhy syrov, ako anthotiro - mäkký tvarohový syr, kefalotiri - tvrdý syr. Obidva sú vyrobené z kozieho alebo ovčieho mlieka.

Mohlo by Vás ešte zaujímať:

Naše ďalšie projekty / bedekre: Cyprus.sk | Hurghada.sk | Jordansko.sk | Mallorca.sk | Malorka.sk | Sharmelsheikh.sk | Syria.sk

Odporúčame: Neplodnost.sk | Impotencia.sk | FreeJob.sk | Ebooks.sk | Tu môže byť váš spätný odkaz

Copyright © 2000 - 2023, Rhodos.sk * All rights reserved * Ochrana osobných údajov * Made in Slovakia